(úryvky z knihy Rodézsky ridgeback - Afričan v Európe)

Psy s ridge na chrbte sa vyskytovali okrem Južnej Afriky už iba na ostrove Phu Quoc v zálive Siam. Otázkou bolo: pochádza rodézsky ridgeback z Afriky alebo Ázie? 

Dnes sa rozhodlo úplne v prospech jeho afrického pôvodu. Predpokladá sa, že arabskí kupci spoznali tohoto psa v Afrike a že ho vzali so sebou na svoje cesty na Ďaleký Východ. Skutočnosťou je, že prvé správy o tejto rase boli známe od účastníkov portugalských výskumných ciest k južnému mysu Afriky. V jednom národopisnom opise Hotentotov znie: „Ich najviac oceňovaným domácim zvieraťom bol pes. Bol škaredou kreatúrou, jeho telo bolo ako telo nejakého šakala a srsť na chrbte mu rástla napred. Ale bolo to zviera verné a užitočné. Tento pes bol používaný na lovenie levov a slúžil aj na ochranu stád.“ 

Už v 15. storočí, pri prvom zakotvení pri pobrežiach južnej Afriky, chytili Portugalci dvoch Hotentotov a s nimi aj jedného z ich pozoruhodných psov. S kresbami týchto „ridgovaných“ psov sa môžeme stretnúť aj na starých kamenných obrazoch. V knihe od Davida Livingstona „ Misionárske cesty po južnej Afrike“, ktorá vyšla v roku 1857, existuje tiež jedna kresba so psom Hotentotov v popredí, ktorého ridge na chrbte sa dá zreteľne rozpoznať.

V roku 1875 priniesol so sebou misionár Charles Helm z cesty po Mys Dobrej nádeje do vtedajšej Rodézie - dnešného Zimbabwe - svoj prvý pár „ridgovaných“ psov -Powder a Lornu. Daroval mu ich jeden farmár z Kimberley. Jedného dňa navštívil Charlesa Helma farmár z Plumtreé - známy a úspešný lovec veľkej zveri - Cornelius van Rooyen. Oba Helmove psy sa mu veľmi zapáčili pre svoje poľovné kvality. Vypožičal si ich a skrížil s nemeckými dogami a ostatnými psami svojej psej svorky. Van Rooyen používal týchto psov na poľovačky a stráženie svojho ranča. Nadchol sa ich vlastnosťami, choval ich v početnej svorke, ktorej psy navzájom krížil. Výsledkom bola 35 ročná produkcia psov s ridge a s vynikajúcimi poľovnými a fyzickými vlastnosťami využiteľnými pri love levov. Jeho svorka bola v Rodézii i širokom okolí onedlho známa ako „Van Rooyen´s lion dogs“. Tieto psy položili základ dnešného rodézskeho ridgebacka. 

Prácu Van Rooyena napokon naplno rozvinul F.R.Baarnes. V roku 1915 získal svojho prvého „levieho psa“ menom DINGO –potomka z van Rooyenovho chovu. Na svojej farme ESKDALE-JOCK v Bulawayo choval týchto psov s cieľom upevniť líniu tohoto psa. Zaslúžil sa o oficiálne uznanie plemena FCI. Prvé známe psy z jeho chovu niesli meno ESKDALE JOCK, LEO a sučka ESKDALE CONNIE. 

V roku 1922 bol založený v Bulawayo „Rhodesian Ridgeback Club“. F.R. Baarnes sa stal jeho prvým prezidentom. Všetci vlastníci levích psov s ridge boli pozvaní. Priviezli so sebou cca 30 psov, ktoré boli veľmi odlišné v type, veľkosti a vo farbe srsti.

V tom istom roku spísal Baarnes spolu s C.H.Edmondsom a B.W.Durhamom prvý štandard plemena. Pri jeho písaní úmyselne použil štandard dalmantína, pretože sa zišlo príliš mnoho typov psov s ridge. Tento štandard platí bez výrazných zmien dodnes.

Dňa 18. septembra roku 1924 boli zaregistrované prvé dva psy –sučka Grootdam Given a pes Grootdam Leo. Prominentnými chovateľmi boli v tom čase F.R.Baarnes so svojou chovateľskou stanicou ESKDALE, ktorá bola zapísaná v roku 1927, ďalej pani M.L.Dickson s chovateľskou stanicou DRUMBUCK a pán T.Kedie Law so svojou chovateľskou stanicou AVONDALE. Mnohé z dnešných špičkových psov odvodzujú svoj rodokmeň z týchto chovov. 

V roku 1926 bol „Rhodesian Ridgeback Club“ uznaný spolkom juhoafrických chovateľov psov SAKU – dnes KUSA. V roku 1931 bolo sídlo spolku premiestnené do Salisbury. V roku 1945 bol založený “Transvaal Rhodesian Ridgeback Club“ ako prvá pobočka spolku v zahraničí. Neskôr splynul s juhoafrickým RCC. Dnes existujú kluby chovateľov ridgebackov v mnohých krajinách po zelom svete, predovšetkým vo východnej Afrike, Británii, Austrálii, v USA, Kanade a na Novom Zélande. 
Prostredníctvom chovateľského úsilia, ktoré vyšlo pred viac než sto rokmi od misionára Charlesa Helma a lovca divokej zveri Van Rooyena v Rodézii a ktoré pokračovalo Baarnesom, Durhamom a mnohými ďalšími, vznikol dnešný rodézsky ridgeback. Táto rasa s ridge sa naplno rozvinula a uchovala si svoje ochranárske a poľovné vlastnosti dodnes. Existuje mnoho správ o ich udatnosti a vernosti, ktoré sa v ďalekej Afrike osvedčili.

Poklesom lovu divokej zveri nasledovalo v roku 1949 prestúpenie ridgebacka ako všestrannej rasy do triedy užitkových psov. Dnes je rodézsky ridgeback začlenený do šiestej skupiny FCI medzi duriče, farbiare a iné príbuzné plemená bez povinnosti pracovných skúšok.

foto: z knihy Dr. Davida Livingstone Misionárske cesty po Južnej Afrike

čerpané z knihy Moniky Tušanovej, Rodézsky ridgeback Afričan v Európe

© Monika Tušanová


článok prešiel jazykovou úpravou

Monika Tušanová, 1999
Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!
Publikované : 2005-11-08 (8738 čítané)