Slovo canisterapia vzniklo zložením dvoch slov. Latinského CANIS, čo znamená pes, a gréckeho TERAPIA, čo znamená liečenie. Canisterapia je spôsob liečenia, terapie, ktorá využíva danosti psa kladne pôsobiť na psychické zdravie človeka.

Prvýkrát sa vážne touto metódou zaoberal v USA Levinson a popisuje až 33% používania práve canisterapie. V poslednom období na celom svete stále viac rodín vyhľadáva spoločnosť zvierat a najčastejšie psov. Prečo práve psov? Lebo sú veľmi komunikatívne a vedia poskytnúť ľuďom kladné emócie, majú radi dotyk za každej okolnosti a v každej situácii. Majú výraznú mimickú schopnosť komunikovať, vedia sa vcítiť do psychiky ľudí a poskytujú im oporu.

Rodézsky ridgeback má snáď zo všetkých rás najvýraznejšiu mimiku a komunikatívnosť a má dlhý prah dráždivosti. Je to pes, ktorý si, pokiaľ nie je inak výchovne ovplyvnený, rád ľahne aj k inému človeku. Je to pes, ktorý sa vám vie dívať do očí a takisto znesie priamy pohľad bez podráždenia. Navyše je ľahko motivovateľný pamlskom či pohladením.

Samozrejme, tak ako každý pes, aj ridgeback musí byť pre prácu canisterapeuta správne socializovaný a v mladosti musí mať láskavú, ale pevnú ruku. Musí vyrastať v rodine a každodennou samozrejmosťou je neustály sociálny kontakt so svetom.

Prvými canisterapeutmi plemena RR na Slovensku so skúškami sú sučky Bajka Agátový kvet a Bosweli Bea Solipse (viď foto), ktoré v roku 2005 podľa vyjadrenia ich majiteľky Jany Kadnárovej zložili všetky skúšky a tie ich oprávňujú vykonávať canisterapiu. Viac sa dočítate v autorskom článku Jany Kadnárovej, 2005 "Canisterapia a rodézsky ridgeback"


foto: Jana Kadnárová

Canisterapia sa delí na

a) živelnú (klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa)
b) riadenú (keď odborník zaobstará pre pacienta špeciálneho psa alebo využíva vlastného vycvičeného psa pri návštevách chorých).


Najčastejšie príklady canisterapie (zdroj: www.canisterapia.sk)

Osamelí a osamotene žijúci ľudia
So psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú určitú životnú úlohu, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšľať sa nad starosťami.

Deti, zvlášť deti problémové
Pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa aj naučia zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.

Ľudia v stresujúcich podmienkach
Môžu so psom ľahšie "vypnúť" a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zvieraťom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie.

Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici
Tu pomáha vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity.

Starí ľudia - sú psami povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii, častých u týchto ľudí. Podporujú ich začlenenie do spoločnosti, uľahčujú nadväzovanie priateľstiev a komunikáciu s okolím. Podnecujú k hrám, aktivite, ale aj uvoľneniu, relaxu.

Depresívne osoby - rovnako ako osamelým ľuďom pomôže získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu. Pes odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

Pacienti s detskou mozgovou obrnou (DMO) - pes sa stáva nielen priateľom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov, spestrením života. Odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a k empatií.

Starí ľudia, domov dôchodcov - starší ľudia často trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psy prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných koľajach ich života. Umožňujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov, spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabáda k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.

Mentálne postihnutí - pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom. Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobovaním činnosti psa...), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne retardovanej osoby.

Autisti - do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské chovanie autistickej osoby.

Deti a dospelí v nemocnici - zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovať. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.

Spracovala: Monika Tušanová, XII/2005


článok prešiel jazykovou úpravou

© Monika Tušanová
Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!
Publikované : 2005-12-02 (9324 čítané)