Práca a zodpovednosť chovateľa

Už po úspešnom absolvovaní bonitácie, ktorou ste možno už aj vy prešli so svojím psom alebo sukou za účelom zaradenia do chovu, každý chovateľ či majiteľ krycieho psa preberá na seba zodpovednosť. Ide tu o zodpovednosť k chovu plemena rhodézsky či thajský ridgeback. Chovateľom sa nestanete vtedy, keď je už sučka nakrytá a má každú chvíľu rodiť alebo keď sú už šteniatka na svete. Na cestu chovateľstva vchádzate vtedy, keď sa rozhodnete, že chcete, aby vaša suka mala niekedy šteniatka. Konkrétne hovorím o práci súvisiacej s vyhľadávaním partnera pre svoju suku, o jej príprave na obdobie gravidity a tiež o záujme o zbieranie informácií o jej zdraví, ako aj o zdraví krycieho psa. Každý zodpovedný chovateľ pol roka, ale i viac pred plánovaným krytím hľadá dobrého psa. Plánuje a chce, aby z jeho chovu vyšli krásne a zdravé šteniatka. To by malo byť cieľom každého, kto sa rozhodne byť chovateľom. Otázkou je, či je to aj v realite naozaj tak. Či sa nespoliehame na to „veď ono to nejako vyjde...“

Krycieho psa si chovateľ vyberá sám.

Čo to v praxi znamená? Chovateľ hľadá takého partnera pre svoju suku, ktorý by vylepšil jej prípadné nedostatky a samozrejme, ktorý by zodpovedal požiadavkám zdravia vyplývajúcich s chov. podmienok klubu SKCHR na krycieho psa. Nikto nemôže očakávať, že niekto druhý urobí túto prácu zaňho, pretože tým by mohol majiteľ suky prenášať zodpovednosť za svoj chov na druhú osobu. Preto každý CHOVATEĽ JE ZODPOVEDNÝ ZA SVOJ CHOV. Jeho chov je vizitka jeho snahy o dosiahnutie najlepšieho spojenia jeho sučky s predpokladaným partnerom. Pri výbere krycieho psa sa chovateľ samozrejme môže obrátiť na poradcu chovu. Poradca chovu pomôže pri výbere krycieho psa hlavne s informáciami, ktoré sú podložené klubovým archívom o prehľade vrhov a zdravia. Výber krycieho psa je však na chovateľovi, pričom poradca chovu môže pomôcť vyprofilovať už chovateľom vybrané jedince za účelom zlepšenia nedostatkov, ktoré má predpokladaná sučka. Posledné slovo pri výbere krycieho psa je však vždy na chovateľovi. Je to jeho rozhodnutie, jeho chov a tiež jeho vizitka snahy o dosiahnutie zdravých a krásnych jedincov v chove.

Seriózneho chovateľa spoznáme i podľa nasledujúcich ukazovateľov:

• predáva šteniatka odčervnené, zaočkované a so zmluvou,
• kupujúceho nechá prehliadnuť celý vrh,
• poskytne informácie o otcovi a matke vrhu,
• poskytne základné informácie o plemene a chovateľskom klube,
• nesnaží sa predať za každú cenu,
• dokáže pri výbere poradiť,
• upozorní aj na prípadné negatíva svojich zvierat a nikdy nezatajuje diskvalifikujúce chyby, ako sú napríklad kryptorchismus, alebo podkus (Ak sú však chyby, ktoré sa v útlom veku psa nedajú zistiť (napríklad stav trvalého chrupu, kohútiková výška, dysplázia a pod.), chovateľ za tieto skryté chyby v budúcnosti nemôže niesť zodpovednosť. Práve preto nemôže seriózny chovateľ pri predaji svojho osemtýždňového šteniatka kupujúcemu sľubovať, že mu predáva budúceho šampióna, ktorý bude spĺňať aj predpoklady zaradenia do chovu.),
• zaujíma sa o to, komu a do akého prostredia predáva a ako bude o jeho odchov v budúcnosti postarané,
• je dostatočne odborne fundovaný, čo spozná i laik,
• má záujem zostať s novým majiteľom v kontakte a byť mu nápomocný prinajmenšom radou,
• vrh i matka sú držané v čistote a v dobrom výživnom stave,
• šteniatka nezaliezajú pred chovateľom od strachu do tmavých kútov miestnosti alebo do svojho pelechu, naopak musí byť zrejmé, že sa z jeho prítomnosti tešia,
• pracuje na socializácii vrhu.

Zodpovedný chovateľ má ten najväčší záujem predať šteňa tak, aby si budúce spojenie psovod–pes čo najlepšie sedelo

• najlepšie šteniatko záujemcom, ktorí plánujú vystavovať a chovať,
• šteniatko s exteriérovou chybou do rodiny bez výstavných a chovateľských ambícií,
• psíka s vhodnou povahou do rúk, ktoré majú dostatok času na kynologické športy atď.

Chovateľovi ide totiž o jeho chovateľskú česť. A je ešte jeden neklamný dôkaz solídnosti chovateľa: keď u neho nájdete seniora, o ktorého je s láskou postarané, ktorý je v perfektnej kondícii a šťastný... psíka, ktorý je už na „dôchodku“ a v chove či na súťažiach nie je už využívaný.....

Dobrý chovateľ ako chovateľ a človek

Dobrý a múdry chovateľ nekritizuje a neohovorí v negatívach o ďalších chovateľoch alebo iných psoch. Venuje sa svojmu chovu a chovateľskému cieľu a nekritizuje chov druhého. Pracuje na rozširovaní svojich vedomostí a zbiera informácie. Neškodí iným chovateľom za účelom preferovania svojich psov alebo vrhu. Ak takéhoto chovateľa alebo majiteľa psa, ktorý rozpráva negatívne o druhých stretnete, vedzte, že potom skrýva nedostatky svojich psov alebo svojho vrhu alebo odchovov. Vo väčšine prípadov sú tieto informácie veľmi skreslené a smerované k uškodeniu druhého chovateľa, často aj nepravdivé. Kritizovať je jednoduché. ALE za pekným psom alebo kvalitným odchovom stojí dlhoročná práca chovateľov, ich vedomosti, skúsenosti a tiež zodpovednosť a v neposlednom rade kúsok šťastia. Niekedy chov znamená priznať "urobil som chybu" a niekedy "tak tento raz mi to teda vyšlo" a niekedy "mal som z pekla šťastie". Nie každý vrh musí byť ten najlepší a nie každý pes musí byť iba ten najkrajší. Genetika je nevyspytateľná a matka príroda nám v chove musí byť tiež trochu naklonená. Chov psov už dávno nie len o chove psov, ale je a celý stojí na ľuďoch. Na ich ochote vedieť, na ich odhodlaní a zodpovednom prístupe, na ich vôli byť dobrými v tom, čo robia. Jasná predstava, čo chcem v chove dosiahnuť a vylepšiť, je to prvé, s čím by mal každý chovateľ začínať. Mať svoju myšlienku a predstavu o vlastnom chove, byť schopný sa učiť a prehodnocovať a učiť sa z chýb iných. To sú vlastnosti a veci, s ktorými zodpovedný chovateľ musí vedieť zodpovedne narábať. Želám všetkým chovateľom a majiteľom ridgebackov, aby sa stretávali len s úprimnými ľuďmi, aby chov ridgebackov u nás bol o chove a nie o závisti a ohováraní. A ďakujem všetkým úprimným ľudom, ktorí to myslia s ridgebackmi úprimne, vážne a hlavne zo srdca...

Milada Krchňavá
poradca chovu (máj 2007)