foto: Vladimira Dubovan
Best Dog, BOS & Best Bitch, BISS-2008, Specialty Show Winner 2008
Ch. Stenänga Great G's Chicory & MultiCh. Rex Ventors Helinn

Moje dojmy z posudzovania vo Švédsku.
Prepracované pre domácich čitateľov, doplnené o švédske výstavné regule.
Originál článku pre spravodaj Švédskeho RR klubu nájdete TU EN version

Milí priatelia ridžbekári!
Bola som oslovená švédskym RR klubom, aby som pre ich klubový spravodaj spracovala článok, opisujúci moje pocity a dojmy z posudzovania na ich špeciálnej klubovej výstave 6.1.2008 v Göteborgu. A keďže po niekoľkých týždňov konečne článok uzrel svetlo sveta, rozhodla som sa o svoje dojmy podeliť aj s vami, tu doma.

Predovšetkým chcem poznamenať, že mi bolo veľkou cťou prijať toto pozvanie. Ako som sa od prezidenta SRRS dozvedela, bola som prvý slovenský rozhodca posudzujúci plemeno RR vo Švédsku, krajine, kde má chov RR viac ako 30ročnú tradíciu! Je to pre mňa rovnako ako aj pre Slovensko veľká pocta!

Už roky sledujem a obdivujem chov plemena v severských krajinách, preto som sa na túto výstavu veľmi tešila a pripravovala. Pre mňa, ako rozhodcu, to bol veľký pocit zodpovednosti. Vo Švédsku sú úplne iné pravidlá oceňovania a pre rozhodcu diametrálne odlišný spôsob práce v kruhu ako v ostatných krajinách Európy. Musela som zabudnúť na naše pravidlá a naštudovať ich špecifický výstavný poriadok a iný spôsob zadávania titulov.
Pre vysvetlenie:
Vo Švédsku sa v každej triede zadáva poradie 1-5 psom oceneným známkou KV1 a KV2 (obdobné nášmu V a VD). Navyše sa týmto psom môže zadávať ocenenie HP (Honour prize) CK (Champion quality). Iba psi ocenení CK sa môžu uchádzať o CAC. Vzhľadom na kvalitu ich psov a obsadenosť tried sa stáva, že rozhodca zadá CK všetkým piatim. Znamená to, že na záver v konkurencii o jediný CAC môže nastúpiť do kruhu z každej triedy (včetne mladých) 5 psov, čo je spolu 25 psov!!! Zaujímavosťou je, že každý z týchto psov ocenených CK (bez rozdielu známky a poradia) má rovnaký nárok na CAC! Takže rozhodca nemôže zavolať do kruhu iba prvé miesta, alebo iba KV1 (V). Musí si pamätať poradia aké v triedach zadal, ale môže svoje rozhodnutie aj zmeniť a CAC zadať horšie umiestnenému psovi, dokonca aj psovi s KV2 (VD) ak je na to dôvod a patrične to aj zdôvodní. Je to veľmi náročné na koncentráciu rozhodcu, ktorý si musí pamätať a vždy rozpoznať kvalitu psov a musí vedieť čo robí! Na druhej strane je to spravodlivejší systém pre psov, lebo ak sa počas ďalšieho posudzovania prejaví u popredne umiestneného psa (psov) napríklad agresivita, alebo chyba, ktorú si rozhodca predtým nevšimol, má šancu na titul CAC aj ďalší pes v poradí z danej triedy.
CAC už nemôže získať Šampión Švédska. CAC sa zadáva systémom, že sa v záverečnej konkurencii všetkých nastúpených cca 25 CK psov zadá poradie celkovo najlepších 1-5. Titul CAC dostáva prvý pes (nešampión), ktorý je v poradí ihneď za posledným umiestneným šampiónom. Smolou je, ak rozhodca umiestni do poradia najkrajších 5 psov iba šampiónov, v tom prípade sa CAC v ten deň nezadá. Na jednej výstave sa môže zadať iba jeden CAC pre psa + jeden CAC pre suku (nie tak, ako je to u nás, že CAC sa zadáva v každej triede).
Pre získanie švédskeho šampionátu je treba získať 3x CAC bez časového obmedzenia. Jeden z CAC musí byť získaný vo veku psa nad 24 mes. Švédi nemajú titul Juniorchampion. *Ak CAC získa šampión (inej FCI krajiny ako Švédska), stáva sa ihneď v deň výstavy Šampiónom Švédska. CAC sa nezadáva v triede šampiónov, čiže šampióni z iných krajín, ak sa chcú stať Šampiónmi Švédska, sa musia hlásiť do triedy otvorenej.
Toľko v skratke z ich výstavných regulí.

Ako rozhodca som bola postavená pred neľahkú úlohu, hodnotiť, udávať poradie a nakoniec vybrať iba jediného, toho najkrajšieho ridgebacka v daný deň. Zároveň ako chovateľ, poznajúc svoje slabé miesta v chove, neustále hľadám u ridgebackov práve “to svoje“. A v neposlednom rade stojím v kruhu ako človek, ktorý úplne podľahol plemenu a teším sa kontaktu s každým jedným ridgebackom, ktorého posudzujem. Je ťažké udávať poradie u psov, ktorí sú všetci rovnako krásni už len tým, že sú to rodézski ridgebaci!

Som majiteľkou piatich ridgebackov a určite všetci viete čo tým myslím, ak napíšem, že sú to naše deti. To čo pre nás tieto deti znamenajú, to ako ich dennodenne vidíme my, nedokáže posúdiť žiaden rozhodca na svete! Keď sledujem svojich psov, ako sa šťastne a v plnej kráse preháňajú lúkami a lesom, je mi ľúto, že ich nemôžeme posudzovať v ich prirodzenom prostredí. Práve tam sú totiž ridgebaci najkrajší!

Ale vrátim sa k špeciálnej výstave v Göteborgu a k tomu, čo som sľúbila, že napíšem. Svoje dojmy z posudzovania a môj názor na švédskych ridgebackov, ktorých som v ten deň videla a posúdila.

Táto výstava sa konala v hale, kde sme mali k dispozícii pekný veľký kruh s kobercami. Prihlásených bolo cez 100 ridgebackov, takže som nemala možnosť posúdiť triedu baby a dorast, ale sledovala som ich posudzovanie. Na samotnú prácu v kruhu sú len málokedy časovo ideálne podmienky tak, akoby som si to priala. Aj tento krát nás tlačil čas a s posudzovaním sme končili pomerne neskoro. Avšak snažila som sa posudzovať pozorne a písať naozaj obsažné posudky, také aké sa určite očakávajú od rozhodcu špecialistu na plemeno na špeciálnej výstave. Posudzovala som v angličtine, bez tlmočníka, šesť a pol hodín bez prestávky a bolo to veľmi príjemné!

Pri posudzovaní som kládla dôraz v prvom rade na funkčnosť (formát tela, utváranie hrudníka, vyvážené uhlenia), typ a pohyb. Uprednostňujem elegantný typ ridgebacka s perfektným pohybom. Povahu mám rada u plemena živú, temperamentnú, ale vždy vyrovnanú! Dokážem odpustiť psovi malé chybičky, veď každý jeden pes ich má. Ale povahové chyby a chyby v utváraní tela, ktoré majú za následok zlý pohyb, sú pre ridgebacka, ktorý bol vyšľachtený hlavne kvôli povahe a práci, hrubou chybou.

Vo Švédsku majú naozaj veľa krásnych ridgebackov! Majú oproti európskemu priemeru pekné hrudníky. Myslím tým naozaj pekné, priestranné a hlavne dlhé! V ten deň som v Göteborgu videla veľa kvalitných dlhých formátov tela, s priestranným pohybom, tak ako to poľovné plemeno na dlhé trate vyžaduje. Švédsky ridgebaci majú tiež veľmi dobré pevné kostry, čo je dobrý základ pre chov. Sú mierne vyšší, avšak elegantní a veľmi proporční. Majú tiež miernu nadváhu a sú menej osvalení. Myslím tým to, že majú menej vyrysované telá, ako by som si priala. Pekne osvalený ridgeback vo výstavnom kruhu je dnes výnimkou. Mám pocit, že dnešný ridgeback pracuje čoraz menej, nabehá menej kilometrov ako kedysi. Odráža sa to na jeho povahe a samozrejme aj na krivkách jeho tela.

V strednej Európe často vidím u ridgebackov svetlé oči a vážne nedostatky v utváraní hlavy. Nosová partia ridgebacov sa skracuje, lícne kosti rozširujú, mozgovňa sa zaokrúhľuje. Sú to chyby o ktorých treba dnes otvorene hovoriť a v chove na nich pracovať. Niekoľko málo takých hláv som videla aj vo Švédsku na špeciálke. Avšak väčšinou, čo som posudzovala, to boli ešte dobré proporcie hláv, občas s mierne dlhšími ušami.

Vo viacerých prípadoch som zaznamenala zlé skusy. Dokonca v troch prípadoch diskvalifikujúci neštandardný kliešťový zhryz, a to aj v triede šampiónov! Chovatelia aj rozhodcovia to často podceňujú. Avšak problém je v tom, že sa v poslednom čase stále viac a viac objavuje u ridgebacka v mladosti tesný nožnicový zhryz, z čoho sa neskôr v dospelosti vyvinie kliešťový zhryz a v starobe dokonca predkus! Hlava ridgebacka sa vyvíja a mohutnie až do tretieho roka, preto si myslím, že je ideálnejšie, ak má ridgeback v mladosti jemnejšiu hlavu a mierne voľnejšie nožnice. Spodná čeľusť je najdlhšie sa vyvíjajúca časť psa (až 7 rokov!) Tento problém kliešťových skusov ide rovnako ako aj problém podkusov ruka v ruke s vyššie spomínaným problémom skracujúcej sa nosovej partie a krížením ridgebackov rôznych dĺžok čeľustí. Zo skúseností mnohých mne blízkych chovateľov viem, že zlé skusy sú silne dedičné a je len veľmi ťažké sa ich v chove zbaviť. Preto si myslím, že by mali chovatelia a rozhodcovia vo Švédsku chybné skusy prísnejšie posudzovať a penalizovať.

Horná línia, nasadenie chvosta, uhlenie zadku a panvových končatín sa v Európe za posledných 10 rokov chove celkovo zlepšili. Možno je oproti minulosti viac slabších predhrudí, ale vo Švédsku na špeciálke som vytkla veľmi strmé uhlenia hrudných končatín len v niekoľko málo prípadoch. Pri posudzovaní som našla v srsti v niekoľkých ridgebackov viac menej viditeľné čierne pesíky, najčastejšie na krku. Je to problém čisto estetický, avšak kazí celkovú krásu a “čistotu“ ridgebacka. Mne osobne to vadí a čiernu penalizujem. Čo ma však potešilo, je, že Švédi nepodľahli módnosti prehnanej červenej až bordovej farby u ridgebacka, tak ako tomu je napríklad v Nemecku a ďalších krajinách. Videla som v ten deň veľa pekných, dobre pigmentovaných ridgebackov svetlej a strednej pšenice, čo si ja osobne veľmi cením.

Ak mám v skratke zhrnúť to, čo som mala možnosť vo Švédsku posúdiť, zhodnotiť a porovnať s ostatnými krajinami Európy, najcennejšou devízou švédskeho chovu je predovšetkým kostra, pekný dlhý formát tela a dobre tvarované dlhé hrudné koše. Z toho vyplýva, že Švédi majú veľa pekne sa pohybujúcich ridgebackov s kvalitným priestranným pohybom. Považujem to u nášho plemena rovnako ako aj povahu za najväčšiu prioritu.

Ťažko sa posudzuje povaha psov na výstave. Správanie psa na výstave nie je prirodzeným odrazom jeho povahy. Je to naučené správanie a odzrkadľuje prácu vystavovateľa i pevnosť psychiky rovnako psa ako aj handlera. Vo Švédsku sa mi páčila kultúra vystavovania. Bolo vidieť, že psy sú k výstavnej atmosfére vedení od malička. Ani jeden pes nebol neprimerane bojazlivý, každý jeden ukázal zuby a väčšina psov sa nechala bez problémov prehmatať. Ani v jednom prípade som nemusela napomenúť ani vylúčiť psa pre neprimerané správanie sa. Aj dominantné psy so sklonom k agresivite boli perfektne zvládnuté a vystavené.

Mala som z posudzovania špeciálky vo Švédsku dobrý pocit a rada sa v myšlienkach do Göteborgu vraciam. Dostalo sa mi od Švédskeho klubu veľmi milého a pozorného privítania, videla som veľa pekných ridgebackov, spoznala veľa príjemných ľudí a získala nových priateľov. Cítila som sa naozaj príjemne a rada opätovne navštívim ich krajinu.

Monika Tušanová, 2/2008
TUSANI kennel


Originál článku pre spravodaj Švédskeho RR klubu nájdete TU
za preklad ďakujem Petre a Davidovi Smoliarovím, majiteľom krásnej Extra Rozinky :-)

foto: Smoliarovi

*
Ďakujem Katke a Petre za pomoc pri vylúštenia rébusu :-) ohľadne získania SECH šampiónom iných zemí.