Ahojte milí ridgebackári. Radi by sme sa s Vami podelili o naše prvé skúsenosti pri stretnutí s čiernym rytierom slovenských hôr - diviakom. Už dlhšiu dobu sme sondovali medzi slovenskými chovateľmi RR, či niekto už s využitím RR pri love diviakov má nejaké skúsenosti alebo nie. Zatiaľ sme nikoho nenašli. Keďže naša Aisha Mikšová dosiahla vek 12 mesiacov (čo som na Klubovej špeciálnej výstave aj patrične oslávil) a už sa u nej začína prejavovať dospelácky ohlasovací pud, rozhodli sme sa, že vyskúšame, čo by Aisha tak povedala, keby sa tak ocitla zoči voči diviakovi.

Prvou našou úlohou bolo zistiť, či sa v našom okolí nachádza niekde diviak na cvičenie skúšky ostrosti, čo je regulérna skúška pri duričoch. Podarilo sa nám zistiť, že najbližší diviak v obore pri Bratislave je v Borskom Mikuláši u horára pána Maceka Vladimíra. Keďže sa mi nepodarilo spojiť sa s pánom Macekom v predstihu telefonicky ani ináč, vybrali sme sa s Aishou len tak, na blind, s tým, že buď to vyjde alebo nie. Známi, ktorí nám o ňom povedali, ma informovali, že je nepísaným pravidlom, doniesť zo sebou vrece suchého chleba pre diviaka. Mne sa podarilo zabezpečiť pre neho z miestnej pekárne tyčinky a parené buchty. (verím, že si pochutnal) Išiel som tam s tenkou dušičkou s tým, že keď už nič, aspoň vysondujem, ako to pri takom diviakovi chodí atď. Samozrejme, že som sa o Aishu bál, myslím, že to nemusím nikomu z Vás vysvetľovať. Na jednej strane sa mi už videla dostatočne ostrá a drzá, ale na druhej strane je ešte dosť mladá, neskúsená a zďaleka nie dospelá. Hneď v prvej krčme, kde som sa zastavil a pýtal na pána Maceka sa našiel miestny "kynológ", ktorý keď počul čo chcem a koho hľadám, rýchle dopil svoje pivo a ochotne nasadol do môjho auta, že ma tam odvedie. Prišli sme na miesto činu, gazdiná nám na náš dotaz ukázala rukou dozadu pod les, kde sme po príchode zistili, že už sa tam nachádza slušná skupina miestnych poľovníkov, ktorí skúšali nielen kvalitu svojich psíkov, ale aj kvalitu gazdovho burčiaku. Vravím Aishi: "Paráda Aisha, sem sa hodíme". Drvivá väčšina psíkov boli jazvečíci. Okrem nich tam bol aj foxteriér a anglický špringer španiel. Boli to všetko mladý psy, ktorí väčšinou prvý krát prišli do styku s diviakom. Po privítaní s domácim pánom sme zvolili sledovaciu taktiku a pozorovali sme s Aishou, čo sa tam v obore deje. Vo vnútri bola statná diviačica. Jazvečíci k nej boli postupne púšťaní a podľa toho, aký boli starí a koľko mali už nazbieraných skúseností sa aj pri diviačici správali. Niektorí si ju vôbec nevšímali a len tak sa prechádzali. Tí, ktorí vedeli o čo tu ide, si diviačicu pekne našli a celí vytešení štekali okolo nej a hlásili svojmu pánovi, čo objavili. Diviačica sa správala maximálne pokojne, občas sa po jazvečíkovi zahnala rypákom, ale iba tých najodvážnejších prehnala na pár metroch. Bolo na nej zjavne vidieť, že to pre ňu nieje nič nové a že si z toho malého štekajúceho drobizgu nemusí nič robiť. Keď som videl, ako obratne si počína jazvečík na svojich malých nožičkách aj napriek sypkému piesku, prestal som mať obavy o Aishine zdravie a čakal som na pokyn, kedy si to môžeme skúsiť aj my.

Na úvod sme zvolili taktiku spolupráce s druhým psom. Bol to jazvečík. Preložil som Aishu cez plôtik a zavelil som "hľadaj". Aisha začala hľadať, prešla okolo diviaka a nič. Vtedy som pochopil, že hľadá Katku (moju partnerku), čo bolo zatiaľ jediné stvorenie, ktoré som jej okrem mačky zatiaľ dal hľadať. Vošiel som do oplôtku a odprevadil som Aishu ku diviačici, okolo ktorej akurát vyštekával jazvečík. Povzbudil som ju správnym smerom a Aisha sa rozbehla k diviačici. Už som si myslel, že to máme v suchu, ale Aisha sa začala naháňať a hrať s jazvečíkom. Zrušil som ju a znova som ju naviedol na diviačicu. Tentoraz to pochopila správne a začala vyštekávať diviačicu. Mohutne som ju začal chváliť a povzbudzovať. Pochopila, že robí dobre a že to je to, čo som po nej chcel. Rýchle som šmátral po fotoaparáte a neustále som ju povzbudzoval. Aishi sa zjavne behať okolo diviačice a vyštekávať na ňu páčilo. Akurát stále kontrolovala, či robí dobre a sledovala, či ju chválim. Inak si počínala bez akýchkoľvek problémov. Vždy, keď sa po nej svinka zahnala, bez problémov uhla a obehla ju z druhej strany. Keď to svinku prestalo baviť, ľahla si do vyhĺbenej jamy a začala tam vegetovať, nevšímajúc si psov. Aisha sa vrátila ku mne a ja som ju znova povzbudil "hľadaj svinku". Opäť sa k nej vrátila a spolu s jazvečíkom ju vyhnali z ležoviska. Celé sa to opakovalo, akurát Aisha, keď som ju prestal povzbudzovať prestala a pozrela na mňa, že čo ďalej? Znovu som ju povzbudil a pokračovali sme ďalej. Po necelej štvrťhodinke som ju privolal a dali sme si pauzu. Radili nám to aj miestny znalci, že na prvý krát to bolo super a že za chvíľu to máme skúsiť ešte raz. Vychválil som Aishu a nechal som ju vydýchať. Po zhruba 20 minútach sme si to vyskúšali ešte raz, s tým, že teraz tam Aisha bola sama. Tento krát už bez problémov išla rovno k diviačici a začala okolo nej krúžiť a vyštekávať. Bola už viditeľne smelšia a páčilo sa jej to ešte viac. V jednej situácii sa stalo, že sa svinka rozhodla, že zaľahne do jamy. To sa ale Aishi vôbec nepozdávalo, obehla ju zozadu a štipla ju zubami do zadku. Diviačica vybehla po Aishi, ale tá bravúrne uhla. Toto sa veľmi páčilo miestným poľovníkom, že na prvý krát je veľmi dobrá. Ešte som ju nechal trošku pošantiť a znovu som ju bez problémov privolal a ukončili sme zábavu.

Skutočne som po tejto skúsenosti nadobudol pocit, že to bola pre Aishu zábava. Samozrejme, že treba počítať s tým, že v situácii keď RR narazí v lese na postrieľaného diviaka alebo na diviačicu s mladými, určite to nebude taká mierumilovná zábavka. Ale pre mladého psa je takýto diviak ideálny pre zoznámenie sa s týmto tvorom, s jeho pachom, reakciami a určite tu získa neoceniteľné prvé skúsenosti. Zaujímavosťou pre mňa bolo, že jazvečíci sa dali privolať iba s problémami a väčšinou si majiteľ musel po neho ísť. Na skutočnej súťaži je povolený odchyt psa rybárskym podberákom. Pre nás, chovateľov RR je podstatne praktickejšie, keď nás psík poslúcha.

Pevne verím, že nabudúce sa k nám pridá ešte niekto z Vás, niekto, kto by sa tiež chcel venovať poľovnému využitiu RR.
S pozdravom Bagar Martin a Aisha Mikšová, v Bratislave 1.10.2000

PS: Miestného kynológa, ktorý nás doprevádzal sme vyložili síce inde, ale tiež v krčme.