Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
Mala som česť v sobotu na celoštátnej výstave v Nitre posudzovať ridgebacky
a dalmatínce. Ako už býva zvykom dalmatínce boli jedným z najmenej početných
plemien a nebol vystavený ani jeden zo slovenského chovu. Je to škoda, toto
plemeno chovám už skoro 40 rokov a dalmatíncovi, odchovanému v úzkom kontakte s
ľuďmi sa naozaj vyrovná máloktoré iné plemeno. Na Slovensku jeho povesť pokazili
ľudia, ktorí ho odchovávali nesprávnym spôsobom a predávali ho ľuďom, pre
ktorých sa nehodí. Všetci traja vystavení jedinci boli dobrí v type, kvalitne
bodkovaní a mali dobré povahy. Víťazka je sľubná hnedá sučka, ale potrebuje
dozrieť.
Najpočetnejším plemenom boli práve ridgebacky. 64 psov na výstave, kde sa
zadáva iba CAC je jasným znakom, že je o plemeno veľký záujem a pri tomto počte
sa dá niečo povedať aj o celkovom stave plemena u nás. Posudzovala som
ridgebacky vo viacerých krajinách, naposledy v Budapešti na Európskej výstave a
slovenské a české odchovy majú veľmi dobrú kvalitu. Samozrejme, ako každé
plemeno, aj oni majú problémy, ktorých sa nie je také jednoduché zbaviť. Pre mňa
je najdôležitejšia povaha psa a pri tak veľkom plemene, ktorého pôvodné
použitie je lov na levy a inú veľkú zver, sa nedá akceptovať plachosť alebo
dokonca bojazlivosť. Hoci sa situácia veľmi zlepšila ešte stále som mala v kruhu
plaché jedince.
Veľmi často sa vyskytujúcou chybov bol zlý predok. Krátke rameno, strmá
lopatka a slabo vyvinuté predhrudie boli najčastejšou chybou. Následkom toho sa
skracuje vykročenie predných končatín a pohyb nie je taký výdatný ako sa
požaduje. Väčšina predvedených psov mala dobré zauhlenie vzadu a pevný
chrbát.
Zlepšil sa aj typ, väčšina jedincov mala správnu veľkosť, substanciu a
bola primerane pohyblivá. Sledovať treba aj sklon krížov, mám pocit, že
pribudli psy s nízko nasadeným chvostom. Príliš šikmé kríže neumožňujú správny
záber panvových končatín. Hlava robí výraz psa a štandard požaduje rovnako dlhú papuľu a temeno.
Toto kritérium spĺňalo iba málo psov. Okrem toho sa stále vyskytujú príliš plné
líca a väčšina psov by mohla mať výraznejšiu bradu.
Pre mňa, chovateľku dalmatíncov, ktorým sa hovorí aj maratónsky pes, sú
nesmierne dôležité laby. Ridgebacky boli vyšľachtené v Afrike a mali by
sa pohybovať v buši, preto by nemali mať otvorené, ploché prsty, ktoré sa môžu
ľahko poraniť. Naozaj korektné labky malo veľmi málo psov.
Môj celkový dojem z predvedených ridgebackov bol veľmi dobrý. Najviac sa mi
páčila víťazka strednej triedy Tusani Extra Chilli, ktorá okrem toho, že bola
korektná vo všetkých bodoch, pre mňa dôležitých, mala skvelú povahu. Očividne si
výstavu užívala a jej krásne modelovaná hlava vyžarovala pozornosť a dobrú
náladu.
Pekné sučky v triede šteniat naznačujú, že plemeno má potenciál a bude sa
naďalej dobre rozvíjať.
