K napísaniu tohto zamyslenia ma podnietil telefonát, v ktorom ma majiteľ práve
narodených šteniatok požiadal, aby som mu ich prostredníctvom klubu pomohla
predať. Na moje počudovanie sučka nebola chovná a pán nebol členom klubu. Veľmi
nepríjemne zareagoval na moje vyjadrenie, že v tomto mu nepomôžem. Pýtala som
sa, prečo si sučku neuchovnil, keď dnes pri splnení podmienok, ktoré sú skutočne
základné, sú sučky uchovňované bez problémov. Odpovedať nevedel. Žiaľ s takými
„chovateľmi“ sa stretávame poslednú dobu čoraz častejšie. Čím to je? Veď je v
záujme každého klubu zveľaďovať svoje chovy a pri počte psov na Slovensku je
každý pes vítaný. Problém vidím v absolútnej ľahostajnosti. Ľahostajní sme my
chovatelia voči takýmto „tiežchovateľom“, zamieňajúcim si chov s rozmnožovaním
ľahostajní sme k životu týchto nechcených šteniatok, ľahostajní sme k množiteľom
psíkov, ktorí nedbajú o zdravie psov, ľahostajní sme voči nedôstojnému
zaobchádzaniu s nimi......pýtam sa dokedy. Možno si môžem hneď aj odpovedať.
Ešte veľmi dlho. Kým nebude cťou chovateľa nájsť pre psa dobrého majiteľa a pre
majiteľa adekvátne podmienky k chovu. Kým si nebudeme vážiť jeden druhého a
svoje odchovy. A kým budú ľudia kupovať bezpapierových psov ako „posledného z
vrhu, ktorý nemohol dostať papiere, ale rodičia sú papieroví, len šteniatka nie
a pod. Pritom nevidia, že ľudia tohto typu pária psov z finančných dôvodov, bez
ohľadu na spomínané zdravie potomstva a rodičovského páru, bez ohľadu na
zdravotný stav, bez ohľadu neraz na príbuzenskú plemenitbu, alebo dokonca bez
ohľadu na plemeno psa. Neraz sa stalo, že z kokeršpaniela, ktorý nedostal
papiere, vyrástlo niečo podobné, chlpaté, ale rozhodne nie čistokrvné zviera.
Nenaleťte preto takýmto výhovorkách. Bezpapierový psík akokoľvek milý vám
nezaručí štandard, povahu (mieru agresivity) a hlavne zdravie.
Ďalšou vecou je, že väčšina majiteľov bezpapierových psov „nechcú psa na
výstavy“. Tu však nejde o výstavy, ale zaručenie toho, čo som už spomínala,
štandardu, povahy a zdravia, aj keď mať psa vhodného na výstavu je radosť. Nikdy
nevieme, či z lásky ku psovi nespravíme aj nemožné a nezačneme sa venovať
výstavníctvu. Mnohí z nás si prvého psa kupovali ako domáceho spoločníka a
skončili ako poprední vystavovatelia ťahajúci sa každý týždeň po výstavných
kolbištiach Európy.
Chov bezpapierových psov dehonestuje prácu chovateľov. Vyhýba sa obmedzeniam
chovateľského klubu čo sa týka podmienok chovnosti, obmedzenie v počte vrhov u
sučiek, obmedzenie veku a pod., ktoré sú z dôvodu zachovania štandardu plemena,
povahy a zdravia psa. Nie je žiadnou tajnosťou, že úbohé sučky „tiežchovateľov“
rodia po každom háraní a šteniatka sú vychovávané v nedôstojných podmienkach –
skrátka ako tovar!
Nuž aj takáto je podoba dnešného chovu „bezpapierových psov.
Čo Vám zabezpečuje rodokmeň?
- že zo šteniatka Vám vyrastie plemeno, ktoré ste si vybrali,
- že exteriér a povahové vlastnosti sa približujú štandardu,
- že rodičia boli zdraví, riadne uchovnení, absolvovali výstavu, prípadne skúšku
z výkonu, majú vyšetrenie bedrových kĺbov, bonitáciu – čiže splnili podmienky
pre chov,
- že nie sú spárení príbuzní psi,
- že vaše šteňa bolo riadne prezreté veterinárnym lekárom, je odčervené a
zaočkované.
Bc. Viera Janeková
www.jankinazahrada.sk
