PSY BEZ NÁHUBKOV

Častokrát sa nám na vychádzkach so psom stáva, že aj napriek tomu, že je náš ridgeback vychovaný, disciplinovane a slušne ide vedľa nás (či už na vodítku, alebo bez), okoloidúci ľudia šomrú, nespokojne krútia hlavou. Niektorí "odvážnejší" pokrikujú a nadávajú tak hlučne a nepríjemne, že vzbudia pozornosť a nedôveru u nášho inak pokojného psa. Ten si nás bráni a ihneď dáva "zmysel" ich predchádzajúcim nezmyselným nadávkam. 

Každý majiteľ psa si musí uvedomiť, nakoľko je jeho pes kľudný, spoľahlivý, ovládateľný a nakoľko je ovplyvniteľný agresivitou okolia. Musí vedieť reálne zhodnotiť svoju výchovu, ale aj prípadné nepríjemné skúsenosti, ktoré pes nadobudol v rôznych situáciách. 

Ak majiteľ nikdy svojho psa nepoštvával na človeka a je presvedčený, že jeho pes nemá žiadny agresívny potenciál (lebo ridgeback ho vo svojom prirodzenom, vrodenom správaní ani nemá mať!), niet logickej príčiny, prečo by mal mať takýto pes náhubok. (Paradoxom je, že práve náhubkom, ktorý je z tvrdého drôtu môže i ten najmierumilovnejší psí spoločník nechtiac ublížiť nám, alebo dieťaťu, ktoré sa mu prihovorí.)

Ak ale máme najmenšie pochybnosti o svojom psovi, prípadne máme takú skúsenosť, že náš pes už zaútočil na človeka, je agresívny voči iným psom, alebo ak sme urobili chybu a chodíme na "cvičák" s ridgebackom, kde ho učíme obrane a útoku na človeka, vtedy je lepšie náhubok používať. 

Majiteľ psa je plne zodpovedný za správanie svojho psa. Pes je vec vlastníctva, a to je upravené zákonmi. Podľa nich má každý rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k svojmu majetku. Jednotlivé samosprávy miest to nemôžu meniť. 

Preto, ak nám chce udeliť pokutu príslušník mestskej polície za to, že náš pes nemá náhubok - jeho citovanie nariadenia mestskej samosprávy (ktoré neprípustným spôsobom zasahuje do súkromia osôb a do vzťahu vlastníctva) je v rozpore s platnými zákonmi SR. 

Podľa zákona občan môže byť trestaný, len keď jeho majetok spôsobí škodu inej osobe alebo majetku inej osoby. 

Monika Tusanová, december 1999