DYSPLÁZIA U RIDGEBACKA

Dysplázia ľakťového kĺbu

Dysplázia bedrového kĺbu

normálne utváraný bedrový kĺb

 

 

stredný stupeň dysplázie

 

ťažký stupeň dysplázie

Pod pojmom dysplázia bedrového kĺbu (DBK) sa rozumie u psov choroba bedrového kĺbu. Spočíva v tom, že hlavica kĺbu presne nezapadá do kĺbovej jamky, ktorá nemá dostatočnú hĺbku. Hlavica sa preto trie o hranu kĺbu a postupne vzniká artritída (zápal bedrového kĺbu). Takto postihnutý pes máva bolesti a nie je schopný väčších výkonov. Jeho pohyb nie je celkom čistý, pri ťažších formách dysplázie kríva, až nakoniec nie je schopný vôbec žiadneho pohybu panvových končatín.

Podľa štatistík sa koeficient dedivosti pohybuje medzi od 0,2 do 0,4 (t.j. 20-40%), čiže je pravdepodobné, že viac ako polovica prípadov DBK priamo súvisí od vonkajších vplyvov, ako sú podmienky chovu, výživa a zaťažovanie vyvíjajúceho sa organizmu. 

Nedostatočná, ale aj prehnaná výživa a záťaž šteňaťa alebo mladého psa môže viesť k dysplázii. Rodézsky ridgeback patrí medzi rýchlo rastúce plemená. Šteňa nám doslova rastie pred očami. Je preto veľmi dôležité, aby sme v období rastu nič nepokazili. 

Dôležitá je kvalitná vyvážená strava bez zbytočných tukov a kalórií a primeraný pohyb bez záťaže.
 
Chovateľské kluby venujú problematike dysplázie bedrových kĺbov zvýšenú pozornosť. V Čechách a na Slovensku sa u ridgebackov zaviedlo povinné röntgenovanie bedrových kĺbov. 
Výsledky rtg. bedrových kĺbov sa zapisujú do rodokmeňa a táto informácia sa zapisuje aj všetkým jeho potomkom. Nájdete ju pod medzinárodnou skratkou HD (hip dysplasia). Vyhodnocujú sa obe strany (ľavý i pravý kĺb). Zápis HD 0/0 alebo HD A/A (bez nálezu - HD frei) znamená zdravé kĺby bez anatomických odchýlok. Čím vyššie číslo, tým väčšia anatomická nepravidelnosť, tým vyšší stupeň dysplázie. Škála hodnotenia je od 0 do 4, alebo od A do E.
 
Ideálny vek pre röntgenovanie kĺbov u plemena RR je po ukončení telesného rastu a vývoja, t.j. minimálne po 18.mesiaci veku psa. No štatistiky ukazujú, že röntgenovanie kĺbov mladého psa, dokonca už v ôsmom mesiaci jeho veku, je z 90% spoľahlivé. 
 
V Slovenskom chove smú byť využívané len psy / suky s negatívnym nálezom = 0,1 (A,B)
  • 0 (A) = výborne utváraný bedrový kĺb
  • 1 (B) = hraničný nález, tzv. prechodný stupeň
  • 2 (C) = ľahký stupeň dysplázie
  • 3 (D) = stredný stupeň dysplázie
  • 4 (E) = ťažký stupeň dysplázie

POUČME SA Z CHÝB INÝCH, NECHAJME SI PORADIŤ
výňatok zo spravodaja LDRR 7/1994 (nemeckého klubu chovateľov RR)
autor: Eckhard Rieke, preklad: Adriana Majcingerová
 
Dysplázia bedrových kĺbov - slová, ktoré vyvolávajú u chovateľov hrôzu

...bedrové kĺby sa vyvíjajú od narodenia po vek asi 1 až 1,5 roku psa a DBK sa vyskytuje predovšetkým u väčších plemien psov. Podľa stupňa DBK vykazujú postihnuté psy poruchy pohybu, napr. krívanie a iné anomálie pohybu, ale je tiež možné, že v pohybe nevykazujú žiadne viditeľné poruchy pohybu. Bezpečná diagnóza sa dá stanoviť jedine röntgenovým vyšetrením bedrových kĺbov. Aby bola kostra psíka dostatočne vyvinutá doporučuje sa RTG vyšetrenie najskôr vo veku 18 mesiacov.
RTG môže vykonať iba na to povolaný veterinár a snímok sa zašle na vyhodnotenie do tzv. RTG –centrály. Väčšine našich členov, by mali byť tieto informácie známe, avšak chýbajú detailne vedomosti (komu z nás je napr. známe, že existuje priamy súvis medzi DBK a zápalom maternice?) ...
...Dysplázii by mali venovať pozornosť nie len majitelia psa, ale v prvom rade chovatelia....
...Situácia pre chovateľov však vyzerá o to zložitejšie, že aj v prípade, že u psíka nebolo RTG vyšetrením stanovená pozitívna diagnó-za choroby DBK, neznamená to, že ju nemô-že prenášať na potomstvo. Skúsim to bližšie vysvetliť:
Faktory dedičnosti: pes ako aj všetky cicavce má vždy jednu polovicu dedičných vlôh od otca a druhú od matky. Tieto dedičné vlohy sú uložené v tzv. chromozómoch, v ktorých je obsiahnutých nesmierne množstvo génov, obsahujúcich všetky dedičné vlohy (informácie). Tieto gény vytvárajú určité génové komplexy. Bohužiaľ je to však tak, že za DBK a jej rozsah sú zodpovedné viaceré génové komplexy a teda až keď väčšina zúčastnených génov vykazuje defekt, ktorý vedie ku DBK, má pes skutočne neskôr DBK. Nakoľko sa však dedičné vlohy od matky a otca môžu ľubovoľne kombinovať, môže sa veľmi jednoducho stať, že menšina defektných génov od otca aj od matky sa u potomstva znásobí, a teda defektné gény v zodpovedajúcom génovom komplexe dosiahnu prevahu (väčšinu) a teda šteňa zdedilo vlohu pre DBK aj keď obaja rodičia sú DBK negatívni (teda 0/0). Zákerné je teda, že aj dvaja DBK negatívni rodičia môžu dať veľmi ľahko DBK pozitívne potomstvo.
 
Čo sa teda z chovateľského hľadiska dá robiť, aby sa tento problém dostal pod kontrolu?

Odborná literatúra ponúka tri rozličné metódy riešenia:
 
1. Chovať len s DBK negatívnymi jedincami (0/0). Kontrolovať celé potomstvo na DBK.
Ak sa vyskytne u potomstva čo len jeden jediný jedinec s pozitívnym DBK, musí sa tento jedinec, všetci jeho súrodenci, ako aj obaja jeho rodičia vylúčiť z chovu. Rodičia sú v tomto prípade nositeľmi defektných DBK génov, ktoré sú však u nich v menšinovom zastúpení oproti zdravým DBK génom a preto rodičia nevykazujú pozitívne DBK. Ak sa proti DBK bojuje takto nekompromisne, dá sa táto choroba odstrániť v pomerne krátkom čase.
Táto nekompromisná metóda sa však bohužiaľ nedá v praxi celkom dobre realizovať a to ako z chovateľských dôvodov (počet RR k dispozícii pre chov je príliš nízky), tak aj z technických dôvodov (presadiť RTG vyšetrenie na DBK u celého potomstva je prakticky nemožné)
 
2. Ostáva teda druhá metóda, ktorá je v poradí druhá najlepšia: Chov len s DBK negatívnymi jedincami. Tu dosiahneme úspech až po oveľa dlhšej dobe. Až po troch -štyroch generáciách sa nám podarí riziko DBK dedičnosti znížiť pod 1%.
 
3. Táto tretia metóda sa musí použiť u plemien, u ktorých je počet chovných jedincov veľmi nízky a zaťaženie na DBK tak veľké, že vylúčenie všetkých DBK pozitívnych jedincov, by viedlo ku zániku plemena. Tu je teda možné spájať jedince s prechodným alebo ľahkým stupňom DBK (t.j. 1,2) len s jedin-cami DBK negatívnymi (0/0). Táto metóda však v konečnom dôsledku nie je opatrením proti DBK, ale naopak, použitím tejto metódy sa DBK pozitívni jedinci v danom plemene väčšinou viac rozšíria.
 
Toľko teda veda. Pre našich majiteľov RR z už povedaného by mali vyplynúť nasledovné: chovať len na DBK negatívnych jedincoch, podľa možnosti sa snažiť o to, aby všetky šteňatá boli v 18. mesiacoch zröntgenované. Kúpne zmluvy, v ktorých sa chovateľ zaviaže, v prípade pozitívnej DBK vrátiť novému majiteľovi určitú čiastku z kúpnej ceny šteňaťa sa tiež zdajú byť veľmi dobrým prostriedkom.
Ak sa medzi potomstvom vyskytne veľký počet DBK pozitívnych jedincov, musí poradca chovu veľmi starostlivo zvážiť, či sa na týchto rodičoch má ďalej chovať (a to s obidvoma)
Spracovala Monika Tušanová   © - M.T.-2001

Dysplázia lakťového kĺbu

Na Slovensku je od roku 2004 povinné rtg. DLK, čím sa sleduje zdravie populácie s ohľadom na dyspláziu aj lakťových kĺbov.

Pre tak rýchlo sa pohybujúceho psa akým ridgeback je, sú zdravé lakte nanajvýš dôležité. Ridgeback je pes, ktorý vyniká obratnosťou a v stotine sekundy dokáže pri behu prudko meniť smer. Pri tomto pohybe zohrávajú zdravé lakte veľmi dôležitú funkciu. Tiež pohyby pre ridgebacka tak typické, akými sú prískoky a odskoky od zvere, ktorú fixujú a úskoky stranou, vyžadujú zdravé lakte.

Najkritickejším obdobím pre získanú dyspláziu lakťového kĺbu je 4.- 8. mesiac psa. V tomto období vôbec neodporúčam skoky na predné labky a časté chodenie po schodoch. Viditeľným prejavom dysplázie je slabé, až stredné krívanie už v mladom veku psíka. Môže dôjsť až k artróze lakťového kĺbu, kedy je krívanie psa už značne viditeľné a bolestivé.

Pre zápis dysplázie lakťových kĺbov sa používajú 3 medzinárodné skratky: UAP, FCP, OCD. Je to skupina troch na sebe nezávislých ochorení lakťového kĺbu

UAP - nespojený processus anconeus
FCP - uvoľnený processus coronoideus
OCD - osteochondrosis disecans

Výskyt dysplázie lakťových kĺbov súvisí už so spomínaným rýchlym rastom psa, nekvalitnou výživou, zaťažovaním kĺbov v období rastu psíka a tiež dedičnou preddispozíciou.

Spracovala: Monika Tušanova, 2001
(aktualizované zmenou chov. poriadku na SK v roku 2014)

Autorské práva: M. Tušanová. © 2001
Kopírovanie ktorejkoľvek časti tejto prezentácie len so súhlasom majiteľa autorských práv!