Dermoid sínus

	Čo je dermoid sínus a ako s ridge súvisí? Dermoid sínus je otvor v koži, úzky ako niť, alebo ináč povedané vchlípenina kože do podkožného tkaniva. Môže byť rôzne hlboká od nenápadnej priehlbinky až po dermoid zasahujúci cez stavce chrbtice ku mieche. Dermoid sa z veľkej väčšiny nachádza v oblasti ridge, ale takmer nikdy priamo v ňom. Je teda pravdepodobné, že s ním nejako súvisí. V embryonálnom období vzniká dermoid vinou akejsi vývojovej anomálie, poruchy, ktorá má za následok, že sa kožné tkanivo úplne neoddelí od ostatného tkaniva.
	Najčastejšie sa dermoid nachádza v oblasti záhlavia až po kohútik, alebo pri koreni chvosta. Veľmi zriedka na chvoste, po stranách krku a inej časti tela. Dermoid sínus sa musí chovateľ snažiť objaviť čím skôr, každopádne pred predajom šteňaťa. Pes sa s dermoidom rodí, čiže dermoid nikdy nezmizne, ani sa neobjaví v neskoršom veku. Niekedy môže dôjsť k tomu, že pokiaľ je dermoid príliš jemný, nie je rozoznateľný ihneď po narodení, môže byť objavený neskôr, až po niekoľkých mesiacoch.
Dermoidom postihnuté šteňatá sa doporučuje utratiť ihneď po narodení.

Donedávna som zastávala aj ja názor, že dermoid sínus je výlučne dedičným problémom, čiže je vysoká pravdepodobnosť, že pes s touto chybou by plodil rovnako postihnuté šteňatá. O dedičnom podmienení dermoidov však dnes panujú rôzne názory.

V humánnej medicíne v roku 1991 boli publikované prvé výsledky výskumu vitamínových analýz v strave tehotných žien, ktoré boli náchylné plodiť deti s NTD (podobný defekt nervového reťazca v embryonálnom štádiu u ľudí, ako dermoid sínus u RR) Zistilo sa, že tieto poruchy sú následkom nedostatku kyseliny listovej. Je to netoxický, vo vode rozpustný vitamín, ktorý sa začal dávať ženám pred a počas tehotenstva.

Tieto závery viedli Johna G. Robertse k myšlienke, prečo by nemohol byť tento unikátny poznatok humánnej medicíny aplikovaný aj na RR. Bol zahájený výskum a boli priebežne publikované početné štúdie a prednášky v rôznych klubových spravodajoch. Zároveň bol vypracovaný detailný dotazník pre chovateľov RR. Zúčastnení sa mohli rozhodnúť či budú obohacovať stravu svojich súk kyselinou listovou v dávke 2,5 – 5 mg /deň minimálne od doby párenia. Výsledok bol šokujúci. Prečítajte si nasledujúci preklad Šárky Štusákovej.

Podrobná správa o tejto štúdii a výsledky prieskumu

Už v roku 1996 bola prednesená táto štúdia o úlohe kyseliny listovej ako prevencie dermoidného sínusu u rodézskeho ridgebacka na svetovom kongrese RR v Austrálii. Žiaľ, slabou informovanosťou a takmer žiadnymi oficiálnymi vzťahmi so zahraničnými klubmi sa táto informácia k nám dostala až v roku 2000.