CELKOVÝ VZHĽAD

        

Ako vyzerá pekný a využiteľný ridgeback?

V štandarde sa pri celkovom vzhľade RR píše: „Rodézsky ridgeback má byť vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes súmerných línií. Pri zodpovedajúcej rýchlosti je schopný veľkej vytrvalosti. Podstatná je čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti."
Tieto a podobné slová sme už mnohokrát počuli, čítali z posudkov na výstavách, ale len málokto z nás sa hlbšie zamyslel nad ich významom a chápe súvislosti s účelom, pre ktorý bolo plemeno vyšľachtené. Ako poradca chovu na Slovensku môžem s radosťou konštatovať, že za posledné roky sa ridgeback u nás v type “odľahčil“ a “zelegantnel“. Môžeme sa pochváliť peknými odchovmi a sme čoraz častejšie úspešní aj na zahraničných výstavách, a to aj v silnej konkurencii špeciálnych výstav, na ktorých posudzujú rozhodcovia - odborníci na plemeno. Na druhej strane sú krajiny, ako napr. Poľsko, kde žiaľ neobstojíme s peknými a štandardnými ridgebackmi, pretože tam majú úspech skôr ťažšie, až molosovité typy. Niektorí z nás túto situáciu pripisujú zlému chovu, iní neinformovanosti rozhodcov, ďalší zlému výkladu alebo interpretácii štandardu.
Výklad štandardu však musí byť vo svojej podstate iba jeden, ak nezabúdame na to, že ridgeback patrí k plemenám, ktoré boli špecificky vyšľachtené. Plemenný štandard nebol zostavený kvôli exteriéru, kladie sa v ňom predovšetkým dôraz na funkčnosť (využiteľnosť) psa a jeho povahové vlastnosti. Z tohto dôvodu je pre toto plemeno tak veľmi dôležité zachovať jeho podstatu - povahu, stavbu tela a dokonalý pohyb bez straty energie. Chovatelia by pri svojej práci nemali za klamlivou vidinou výstavných úspechov podliehať módnosti plemena v tej-ktorej krajine a mali by venovať zvýšenú pozornosť výkladu štandardu.

Silný, svalnatý a aktívny
Ridgeback bol vyšľachtený, aby chránil farmy a dobytok pred dravcami - predátormi, a aby v drsných a často extrémnych podmienkach stopoval a držal týchto predátorov v šachu. Pri tejto práci musí mať silné kosti aj svaly, a to najmä na zadnej časti tela. Osvalenie by však najmä na pleciach nemalo byť nadmerné. Ridgeback nesmie byť “zavalitý“, aby sa neznížila jeho aktívnosť a vytrvalosť. Ridgeback by mal mať kosti a svaly anglického chrta alebo stavača, tak ako tomu bolo u jeho prvých predkov, a nie buldoga. Ridgeback má mať svaly suché a dlhé. V porovnaní s človekom by sila a svaly mali byť ako u bežca na dlhé trate, nie ako u vzpierača, kulturistu či vrhača guľou.
Ridgeback musí pôsobiť dojmom aktívneho a obratného psa. Neprimerane silné alebo aj slabé kosti a svaly alebo príliš veľa tuku tento dojem znižujú. V procese šľachtenia nemal neobratný ridgeback šancu na prežitie pri stretnutí s levmi, leopardmi, paviánmi či hyenami. Toto plemeno nebolo vyšľachtené, aby zvieratá zabíjalo, ale aby zver vystopovalo, prenasledovalo, stavalo a držalo ju nezranenú v šachu. Prirodzené vlohy ridgebacka sú aj dnes poľovné, teda zver naháňať, zastaviť, prípadne nadhnať pánovi.
Určite mi dáte za pravdu, že anglický chrt alebo stavač pôsobí aktívnejším dojmom ako buldog alebo mastif. Ridgeback nie je ani svojou výškou, ani podstatou masívne plemeno. Preto si musí aj dnes zachovať svoju eleganciu a obratnosť, hoci sa od neho už nevyžaduje práca, pre ktorú bol vyšľachtený.
Ridgeback sa pri svojich rozmeroch považuje za jedno z mála plemien, ak nie jediné na svete, ktoré je natoľko obratné, že sa vie v mihu sekundy “zvrtnúť“, zmeniť smer, a to aj v skoku! Bolo by nenapraviteľnou škodou a chovateľským hriechom nezachovať u RR túto jedinečnú vlastnosť.
Je mnoho plemien, u ktorých štandard vyžaduje jednu alebo dve z vlastností: “silný, svalnatý a aktívny“, ale iba u troch plemien (RR, írsky vlčiak a dalmatínec) vyžaduje štandard všetky tri vlastnosti naraz!

Vyvážený, súmerných línii
Slovo “súmerný“ má dva rôzne významy. Prvý je “majúci obe strany identické“, čo je nepochybne pravda, pokiaľ sa na ridgebacka pozrieme spredu, zozadu, zvrchu aj zospodu. Druhý význam je “majúci krásny tvar, daný proporciami tela“, čo platí pre pohľad zboku.
Proporcie tela musia byť u psa vyvážené, aby mohlo spĺňať svoju funkciu. Musíme sa pozerať na psa zboku komplexne, a nie iba na jednu jeho časť. Dôležitá je súmernosť, pretože každá anatomická odchýlka od ideálu sa ihneď prejaví na pohybe psa.
Najspoľahlivejšia metóda hodnotenia ridgebacka je v pohybe. Je to však nesmierne náročné a len máloktorý chovateľ a rozhodca je toho schopný. Vyžaduje to maximálne sústredenie, dobrú pozorovaciu schopnosť a aj skúsenosti. Pozorovania a analyzovania rôznych psov a chýb v rámci jedného plemena trvajú celé roky, kým je človek schopný dobre posúdiť psa v pohybe. Je k tomu potrebná určitá dávka talentu a niektorí chovatelia, ba ani posudzovatelia toho nie sú schopní aj napriek tej najväčsej snahe. Aj z toho dôvodu sú na výstavách medzi chovateľmi vysoko cenení kvalitní rozhodcovia – špecialisti jedného/dvoch plemien.
Pre dokonalý pohyb ridgebacka je najdôležitejšia správna dĺžka tela. Kvadratický pomer výšky a dĺžky psa je u ridgebacka nežiadúci a má za následok nefunkčnosť psa vzhľadom na vlastnosti, pre ktoré bol vyšľachtený. Ridgeback je poľovný pes a jeho telesná stavba musí byť prispôsobená prekonávaniu dlhých vzdialeností ešte skôr, než dôjde k samotnému lovu. Ideálny pomer tela je 4:5 (výška:dĺžka) alebo 100:120%
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje pohyb (chod predných i zadných končatín), je správne uhlenie oboch párov končatín.

Detailný opis rôznych častí tela u plemena RR a správne uhlenia končatín opisujem v pripravovanom “Výklade štandardu“. Zatiaľ tu uvádzam iba základné proporcie tela a ich pomery:

Ridgeback má byť schopný značnej vytrvalosti a vysokej rýchlosti zároveň.
Ridgeback bol vyšľachtený, aby deň čo deň putoval po nerovnom, drsnom teréne, v extrémnych teplotných podmienkach a často len s trochou jedla alebo vody. Vytrvalosť bola a je u ridgebacka dôležitejšia ako rýchlosť. Aj u niektorých ďalších plemien, napríklad saluki, doberman a dalmatínec, sa vyžaduje veľká vytrvalosť. U saluki a dalmatínca sa rovnako ako u RR vyžaduje zároveň aj rýchlosť.
Iné plemená ako whippet a anglický chrt sú povestné svojou rýchlosťou, ale nie vytrvalosťou. Aby mal ridgeback značnú rýchlosť, musí mať znaky whippeta a anglického chrta i saluki. Rovnako však musí mať aj znaky dobermana a dalmatínca, aby mohol byť vytrvalý.
Ak by sme chceli prirovnať ridgebacka ku koňovi, ideálnym by bol elegantný osedlaný kôň, nie však prirýchly plnokrvník, ale ani nie ťažký ťažný kôň. Ľudským ekvivalentom by bol opäť bežec na dlhé trate, nie šprintér.
Aby bol ridgeback pri zodpovedajúcej rýchlosti schopný veľkej vytrvalosti, je veľmi dôležité zachovať jeho vlastnosti, ako sú čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti v takom zmysle, ako to vyžaduje štandard.

Podrobnejšie k rôznym častiam tela nabudúce...

Monika Tušanová, poradca chovu 10/2006


použitá lit: The Definitive RR by D.H.Helgesen
jazyková úprava: Andrea Černáková
Kresby: © Monika Tušanová

© - M.T.-2006

Autorské práva: M. Tušanová. © 2006
Kopírovanie ktorejkoľvek časti tejto prezentácie len so súhlasom majiteľa autorských práv!