Cieľom tejto práce je detailne opísať rodézskeho ridgebacka za pomoci štandardu tohto plemena schváleného FCI dňa 10. 12. 1996 pod č.146 a rozboru tohto štandardu (výkladu štandardu).

Tento rozbor štandardu má pomôcť začiatočníkom, ako aj skúseným chovateľom a rozhodcom presnejšie sa orientovať v štandarde plemena, jeho funkčnosti, a tak lepšie rozlíšiť “dobrých ridgebackov od zlých“.

Aby sme pochopili myšlienky tých, čo spísali štandard (v prípade ridgebacka sú to traja ľudia), musíme pochopiť stavbu psa, účel, za akým bolo plemeno vyšľachtené, a význam slov chovateľov ridgebackov danej doby (v našom prípade polovica 20. rokov minulého storočia). Významy sú v ľuďoch, nie v slovách, a významy sa menia tak, ako sa menia aj ľudia. Rovnaký však ostáva tvar a stavba zdravého ridgebacka, aj keď slová, ktoré ich opisujú, sa môžu líšiť a rôzni ľudia im môžu prisúdiť rôzne významy.
D. H. Hegelsen, autor knihy The definitive rhodesian ridgeback, v snahe čo najpresnejšie definovať význam týchto slov, porovnával: 1) definície zo slovníkov, 2) štandardy iných plemien a 3) typické časti tela iných cicavcov, čo je rozumný postup, pokiaľ sa nezájde príliš ďaleko. K porovnávaniu pristupoval so zreteľom na: 1) zdravú stavbu, 2) využitie tohto plemena, 3) prostredie, v ktorom bolo vyšľachtené za účelom tohto využitia a 4) všeobecne uznávané princípy typu a krásy, ktoré sa vzťahujú na psy. Táto práca sa z veľkej časti opiera práve o porovnania tohto autora.

Výklad štandardu je vo svojej podstate iba jeden, ak sa nezabúda na to, že ridgeback patrí k plemenám, ktoré boli špecificky vyšľachtené. Plemenný štandard nebol zostavený kvôli exteriéru, kladie sa v ňom predovšetkým dôraz na využiteľnosť psa a jeho povahové vlastnosti. Z tohto dôvodu je pre toto plemeno tak veľmi dôležité zachovať jeho podstatu – povahu, stavbu tela a dokonalý pohyb bez straty energie. Chovatelia by nemali za klamlivou vidinou výstavných úspechov podliehať módnosti plemena v tej-ktorej krajine a mali by venovať zvýšenú pozornosť štandardu a jeho porozumeniu.

Štandard plemena sa vyvíjal a prešiel od svojho vzniku (r. 1922) rôznymi zmenami a dodatkami v Južnej Afrike, Amerike, Veľkej Británii a Austrálii. Mojou snahou bolo porovnať tieto štandardy a priblížiť čitateľovi v čo najzrozumiteľnejšej podobe v súčasnosti platný štandard FCI. Dúfam, že sa mi to podarilo, a táto práca pomôže nielen chovateľom, ale aj rozhodcom a laikom pochopiť správanie sa ridgebacka, jeho funkciu a z toho vyplývajúce požiadavky na exteriér.

Rodézsky ridgeback je výnimočné plemeno, ktoré si zaslúži viac ako prívlastok módne. Donedávna neboli našim chovateľom, ale ani rozhodcom verejne prístupné dostatočné a úplne informácie o plemene. Informácie, ktoré vo svete anglicky hovoriacich krajín sú už 20 rokov samozrejmosťou. Verím, že osvetou a informačným tlakom na verejnosť, chovateľov i rozhodcov sa v konečnom dôsledku dostavia výsledky vo forme vzdelaných a uvedomelých chovateľov. Všeobecne sa zvýšia nároky na kvalitu, využiteľnosť a zdravie plemena a tým sa dostavia aj lepšie výsledky prospešné ďalšiemu smerovaniu plemena na Slovensku i v okolitých krajinách.

Spracovala: Monika Tušanová (2005-2007)