GENETIKA A RIDGE

Názov ridge
Ridgeback má svoje meno podľa smeru srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. “Ridge“ znamená “horský hrebeň“ a “back“ znamená “chrbát“, doslovný preklad názvu plemena teda je “chrbát horského hrebeňa“. Tento ridge je veľmi výnimočný znak, ktorý sa u žiadnej inej rasy uznanej FCI (s výnimkou Thajského ridgebacka) nevyskytuje.

Charakteristika
Pod mikroskopom nevykazuje koža v oblasti ridge žiadne odchýlky oproti koži na iných častiach tela. Srsť v oblasti ridge je však odlišná od srsti inde. Je dlhšia a hrubšia než na bokoch alebo na bruchu psa. Správny ridge sa začína v oblasti kohútika boxom s dvoma naproti stojacími korunkami (vírmi z chlpov), pokračuje rovnomerne sa zužujúcim pruhom opačne rastúcej srsti a končí sa špicou v oblasti bedier. Spodné okraje vírov nesmú presahovať jednu tretinu celkovej dĺžky hrebeňa. Šírka ridge tesne pod boxom by sa mala pohybovať okolo 5 cm. Veľká hodnota sa kladie symetrii ridge. Správny ridge musí byť nielen pekne symetrický, ale aj zreteľne ohraničený. Je nanajvýš pravdepodobné, že pôvodný ridge ani neobsahoval žiaden box, ani korunky. Dnešný ridge, ako ho požaduje štandard, je výsledkom systematického šľachtenia, čiže novo získaným znakom rodézskeho ridgebacka.

Význam ridge
Podľa štandardného bodovania kvality psa má ridge hodnotu jednej pätiny. Kým tvar ridge je záležitosťou šľachtenia, existencia ridge má funkčný pôvod.
Z histórie je známe, že prví juhoafrickí pozorovatelia považovali ridge za znak odvahy. Len psy s ridge im v tej dobe pripadali dosť odvážni na to, aby sa postavili proti levom. Preto ridge (a to akýkoľvek) bol pre týchto raných psov podmienkou. A tak je to i v súčasnosti. Pes bez ridge nie je ridgeback, aj keď také psy nie sú podľa štandardu diskvalifikovaní.
Našťastie pre chovateľov a pre tých, čo kupujú šteniatka, je ridge jasne zreteľný už pri pôrode (resp. pri predaji) a jeho veľkosť a tvar je úmerná veľkosti šteniatka. Chyby ridge sú viditeľné tesne po narodení. Neskôr, v období medzi tretím dňom a piatym týždňom, keď má šteniatko jemnú “šteňaciu srsť“ je veľmi ťažko identifikovať chyby ridge.

Opis ridge a jeho časti
Každý korektný ridge sa skladá z troch častí:
hlava (box)
korunky (2 víry)
koncová časť ridge (časť medzi boxom a bedrami psa.

Box môže byť akéhokoľvek tvaru a šírky, musí však byť symetrický. Často je výrazne širší ako koncová časť ridge. Vpredu môže byť hranatý, oblý alebo dokonca srdcovitého tvaru. Korunky môžu mať ľubovolný priemer. Veľká väčšina koruniek má priemer asi 2-3 cm. Sú od seba na vzdialenosť šírky ridge, zvyčajne 4 až 8 cm. Korunka po pravej ruke sa stáča v smere hodinových ručičiek a korunka po ľavej ruke proti smeru hodinových ručičiek.
Okrem toho by korunky mali byť identické, protiľahlé a vo vrchnej tretine ridge. Koncová časť ridge môže byť akejkoľvek šírky, ale vždy užší ako box, inak by sa ridge nezužoval smerom k bedrám psa, ku ktorým má dosahovať. Nemal by byť kratší ako dve tretiny dĺžky ridge a mal by sa rovnomerne a súmerne zužovať.

Chyby spojené s ridge uvedené v zostupnom poradí podľa závažnosti:

Absencia ridge
Narodenie šteniat bez ridge nie je nič výnimočné. Súvisí to s dedičným podmienením tohoto znaku. Domorodé psy s ridge v Afrike boli krížené s európskymi poľovnými psami bez ridge. Zákonite teda v genetickej výbave dnešných ridgebackov je zakotvená aj bezridgovosť. Keďže ide o recesívny znak, napriek prísnej selekcii v chove sa budú ešte dlho rodiť aj šteniatka bez ridge.
Výnimočne sa takýto ridgeback objaví vo výstavnom kruhu. V tom prípade rozhodca (vzhľadom na to, že chýbajúci ridge nie je podľa štandardu dôvodom k diskvalifikácii) psa bez ridge nemôže vylúčiť. Rozhodca ho smie a musí posúdiť známkou “bez ocenenia“, čo je v podstate to isté. Názory odborníkov na psov bez ridge sú dosť odlišné.
Niektoré odborné literatúry popisujú ridgebacka bez ridge ako nie ridgebacka, dokonca ako “nečistokrvného“. Podľa mňa je to pritvrdé tvrdenie poznajúc históriu vzniku plemena.
Nie je totiž exaktne dokázané, že by sa gény pracovných vlôh viazali na prítomnosť ridge.

Viac alebo menej ako dve korunky

Táto chyba je jedna z tých bežnejších, ktorú môžeme u šteniatok a niekedy i vo výstavnom kruhu vidieť. Iba 60-80% zo všetkých čistokrvných ridgebackov sa narodí s dvomi korunkami. Veľká väčšina ostatných má 0 až 4 korunky. Päť a viac koruniek je veľmi vzácne. Keďže štandard vyžaduje iba dve korunky, všetko ostatné je chyba. Zostáva otázka prísnosti posúdenia. Napríklad: je ridge s tromi korunkami lepší ako ridge so štyrmi korunkami, pretože 3 je bližšie ku 2? A ako vážny je vlastne tento problém? V štandarde sa o tom nič nepíše. Veľa chovateľov necháva šteniatka zo štyrmi korunkami utratiť hneď po pôrode. Niektorí nechávajú utratiť aj šteniatka zo žiadnou, jednou alebo tromi korunkami, iní ich predávajú ako domácich maznáčikov. Tvar ridge je podmienený šľachtením, nie funkciou. Či už pes má, či nemá na svojom ridge dve korunky, nemá to žiadny vplyv na jeho stavbu tela, pohyb alebo temperament.

Korunky umiestnené príliš vzadu

Občas sa niektoré šteniatka narodia s dvomi protiľahlými korunkami, ale ich spodné okraje sú ďalej ako v hornej tretine ridge. Táto chyba je dosť zriedkavá. Pes s takýmto ridge by mal byť predaný iba ako domáci maznáčik a nemal by byť použitý ďalej v chove. Pokiaľ je vystavovaný, rozhodca by to mal penalizovať. Často, keď má pes na svojom ridge tretiu alebo štvrtú korunku, tieto korunky sú na zadných dvoch tretinách ridge. Tieto korunky navyše sú chybné z dvoch hľadísk, ich prítomnosť a ich umiestnenie.

Korunky nie sú protiľahlé

Táto chyba je bežná. Len asi polovica šteniatok narodených s dvoma korunkami ich má presne protiľahlé. Inými slovami, jedno z troch šteniatok má korunky “slipped“ (posun) alebo “off“ (mimo), ktoré môžu byť od niekoľkých málo milimetrov až po niekoľko centimetrov.
Táto asymetria, neprotiľahlosť koruniek je v zásade chybná. Avšak je závislá od miery posunu. Čím viac sú korunky posunuté, tým vážnejšia je chyba. Pretože sa táto chyba vyskytuje často, ale sú pri nej stále dve korunky, väčšina chovateľov považuje ridge s dvomi neprotiľahlými korunkami za kvalitnejší ako ridge, ktorý má iný počet koruniek ako dve.

Veľmi často dostávam otázku, aký je štandardom povolený posun. Žiaľ, nikde v dostupnej literatúre som sa to zatiaľ nedočítala. Budem sa preto držať štandardu, kde sa píše, že korunky musia byť protiľahlé. Korunkou sa rozumie celý útvar víru, nie iba jej stred. Logicky mi teda vychádza, že ak majú byť tieto korunky protiľahlé, nesmú sa míňať na pomyselnej kolmici ridge. Povolený posun závisí teda od veľkosti koruniek, ktoré sú závislé od dĺžky chĺpov ktoré ich tvoria. Čiže: čím má pes dlhšiu srsť, tým má väčšie korunky a tým väčší má povolený posun koruniek. Inak povedané: spodný okraj jednej korunky sa na pomyselnej kolmici ridge nesmie minúť s vrchným okrajom druhej korunky. (viď obr.) Takýto posun je hraničný.

Krátky ridge

Táto vada je veľmi častá. Asi iba jeden pes zo sto má perfektný ridge. Je to je taký ridge, ktorý sa tiahne od kohútika až po bedrové hrbole. Veľká väčšina ridge začína na kohútiku, ale nedosahuje až po bedrá. Menej je takých ridge, ktoré síce siahajú po bedrá, ale nezačínajú na kohútiku. Niektoré ridge sú príliš krátke na oboch koncoch. Otázkou pre chovateľov a rozhodcov je, ako krátky je príliš krátky ridge a ako prísne by sa mal posudzovať kratší, či krátky ridge. Odpoveď nieje zrejmá. Niektoré psy s vynikajúcimi posudkami z výstav majú ridge kratšie, ako je priemer. Zoberme si príklad, keď vzdialenosť od kohútika (lopatiek) k bedrovým kostiam je u priemerného dospelého ridgebacka 46cm (plus mínus 1-2 cm). Skúsené oko ľahko rozpozná ridge kratší ako 38cm, ktorý by sa už mal penalizovať. Ridge kratší ako 30cm by sa už mal považovať za krátky a neštandardný.

Chýba zašpicatenie

Koncová časť ridge by sa mala zužovať. Chybná je koncová časť ridge, ktorá je obdĺžniková s rovnobežnými stranami a u bokoch hranatá, pretože nie je zašpicatená.

Nerovnomerne sa zužujúci ridge

Ridge by mal byť vpredu v mieste boxu najširší a symetricky sa zužujúci smerom k bedrám psa. Takáto je aj väčšina prípadov, pretože box je takmer vždy širší ako koncová časť ridge. Niektoré ridge sú hneď za korunkami užšie ako ďalej, t.j. sú kuželkovitého tvaru. To je však vada, hoci len drobná.

Málo symetrický ridge

Perfektný ridge je rovnaký na obidvoch stranách, t.j. keby sa dal ridge v prostriedku (na psej chrbtici) pozdĺžne prehnúť, obidve strany by sa presne zhodovali. Veľmi často sa ale nezhodujú, čo je drobná chyba. Obyčajne je to box, ktorý nie je dosť symetrický, iba málokedy je to koncová časť ridge.

Nedostatočne ohraničený ridge
Štandard uvádza, že ridge má byť jasne ohraničený. V dnešnej dobe tomu tak je u 99,9% ridgebackov. Je ťažké vidieť nejaké rozdiely v ohraničení ridge u skupiny šteniatok alebo dospelých jedincov, i keď šteňacia srsť môže až do veku piatich týždňov viditeľnosť ohraničenia sťažovať. Tu je ale treba upozorniť na to, že šírka ridge nemá s jeho ohraničením nič do činenia. Úzky ridge je z diaľky menej viditeľný, ale to nič nehovorí o jeho kvalite ohraničenia.

Ridge umiestnený mimo stredovú os
Veľmi vzácnou chybou je, keď sa ridge nenachádza celou svojou dĺžkou priamo nad chrbticou psa. V štandardu nie je výslovne napísané, že by ridge mal byť v strede, ale je tu uvedené, že ridge by mal končiť medzi výbežkami bedrových hrboľov. Ridge umiestnený mimo stred je však taká zvláštnosť, že by mal byť penalizovaný.

Zhrnutie chýb
Okrem toho, že “ridgebacky“ bez ridge by nemali byť vystavované ani chované, majú chovatelia len málokedy rovnaký názor na chyby v utváraní ridge a ich penalizovanie. V názoroch tak nájdeme dva extrémy: pre niektorých nemá tvar ridge s funkciou nič spoločné, a preto by sa mu ani nemala venovať zvýšená pozornosť, pre iných je ridge hlavný plemenný znak, a preto by sa mal prísne posudzovať a penalizovať plnými 20-timi %. Pravda je však niekde medzi, možno bližšie tomu druhému názoru. Museli by sme mať veľmi vážny dôvod, aby sme chovali na jedincovi, ktorý má chybný ridge.

spracovala Monika Tušanová, TUSANI kennel, 12/2005
použitá lit: The Definitive RR by D.H.Helgesen
Kresby: Monika Tušanová