V rôznych krajinách sveta je uhol pohľadu na neplnochruposť rôzny. V štandarde FCI sa u plemena Rhodesian Ridgeback nevyžaduje plnochruposť . V Európe niektoré kluby tolerujú v chove neplnochruposť, iné nie. Plnochruposť sa v mnohých krajinách  nesleduje a tak sa bežne stáva, že ridgebaci z týchto krajín boli a sú využívaní aj v našom chove. U nás je tento problém sledovaný a posudzovaný ako chyba vylučujúca z chovu. Neplnochruposť u psa je dedičná. Najčastejšie u ridgebacka chýba zub -P1, P3, veľmi vzácne iný.

Na výstavách pod záštitou FCI sa u ridgebackov posudzuje správny zhryz a celkový stav chrupu. Podľa výstavného poriadku FCI je povinnosťou rozhodcu posudzovať: "výhradne podľa štandardu FCI, klubové úpravy a požiadavky nemožno pri posudzovaní brať do úvahy". To platí aj pre výstavy organizované chovateľskými klubmi. Chýbajúci zub preto nie je dôvod pre udelenie zníženej známky alebo neudelenie titulu. Posudzovanie plnochruposti a neplnochruposti je v kompetencii iba bonitačných komisií klubov.

Neplnochruposť u mnohých plemien spôsobuje vážne problémy. Sú plemená, ktoré sa už pomaly nebudú vedieť kvôli nejednému chýbajúcemu zubu ani najesť. Ridgeback, ako jedno z mála prírodných plemien, k nim našťastie nepatrí.

Zuby P1 a M3 sú najčastejšie diskutovaným problémom nielen v chovateľských kluboch, ale aj v odbornej literatúre. Je totiž všeobecne známe, že tieto zuby nemajú žiadnu opodstatnenú funkciu, okrem toho, že chránia ďasno. Ako mliečny zub neexistuje a trvalý sa mnohokrát takmer vôbec nevyvinie, ostáva neviditeľný, skrytý pod ďasnom ledva polovičnej veľkosti, s veľmi malým, iba jedným koreňom. Zub P1 je v tieni C1 (očného zubu) a zub M3 vsadený v sánke hlboko vzadu, nemá oproti stojací zub. Aj tento fakt ich predurčuje z nefunkčnosti. Výskyt neprítomnosti P1 a M3 je zaznamenaný aj u divo žijúcich psích predkoch.

Pod mliečnymi zubami sú založené zuby trvalé. V dobe výmeny mliečnych zubov musia trvalé zuby vytlačiť mliečne zuby z čeľuste. Niekedy sa môže stať, že napriek tomu, že sa mliečne zuby u šteniat držia pevne v ďasne, paralelne sa vytvorí druhý rad trvalých zubov. Ide hlavne o predné zuby incisivus, veľmi výnimočne o premoláre. Odporúča sa v takomto prípade mliečne zuby vytiahnuť, lebo inak môže dôjsť napriek správnemu zhryzu k zlému utváraniu zuboradia.

Čas, kedy sa u šteniat prerezávajú mliečne a trvalé zuby.

Pozor! - U mladých psov môže ísť o falošnú plnochruposť !

Príklad: Pes nemá v čeľusti podložený trvalý zub - premolár, teda mliečny premolár pretrváva až do vyššieho veku psa. Na prvý pohľad je všetko v poriadku, ...až kým mliečny zub, ktorý sa tvári ako trvalý, nevypadne.

Sú časté prípady, keď mliečne premoláre pes stráca až vo vyššom veku, a neplnochruposť teda zistíme až vtedy. (dokonca aj po dovŕšení jedného roka). Je to preto, že väčšina prípadov chýbajúcich zubov nie je v čeľusti podložená. 

Podložené, ale neprerezané zuby.

Ak mliečny zub časom sám vypadne a trvalý zub sa v dospelosti neprereže ale ostáva skrytý pod ďasnom ide o neprerezaný, ale položený zub. (U niektorých plemien je v týchto prípadoch požadovaný röntgenový snímok, ktorý by zub aspoň takto preukázal.) Skutočnosť, že sa zub neprerezal, je dôkazom patologickej poruchy vo vývoji zubu, a mala by byť posudzovaná ako neplnochruposť. 

Čo v prípade, že sa vyskytne v chrupe psa zub naviac?

Najčastejšie ide o zdvojenie zubov P1, zriedkavejšie sa vyskytuje ďalší molár (napr. M4 v dolnej čeľusti). Vysvetlenie pre tento jav nie je zatiaľ celkom jednoznačné. Často zdvojenie P1 predstavuje dvojité podloženie pre P1 alebo aj pretrvávanie mliečnych P2 , ktoré sú v mliečnom chrupe veľmi podobné P1 trvalým. Aj v tomto prípade ide o patologický stav a preto by mu mala byť venovaná v chovateľstve rovnaká pozornosť ako neplnochruposti.

© - M.T.-2000